Cecchiniho správa a Európska integrácia
Cecchiniho správa je dôležitým dokumentom v kontexte európskej integrácie, ktorý vznikol v reakcii na potrebu vytvoriť jednotný trh v Európskom spoločenstve. V Cockfieldovej bielej knihe z júna 1985 Európska komisia stanovila legislatívne opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa. Rok 1988 priniesol druhú správu komisie expertov, ktorú viedol významný úradník Komisie, Paolo Cecchini. Správa niesla názov 1992: The European Challenge (1992: Európska výzva).
Obsah Cecchiniho správy
Cecchiniho správa identifikovala prekážky bránia voľnému pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu v rámci Európskeho spoločenstva. Zdôraznila, že tieto prekážky stáli Spoločenstvo ročne 5 % HDP a ich odstránenie by mohlo viesť k neinflačnému rastu o 7 % a vytvoreniu 5 miliónov nových pracovných miest.
Význam Cecchiniho správy
Správa sa opierala o výskum mienky medzi 11 000 obchodníkmi, ktorí identifikovali hraničné formality a neschopnosť dohody o výrobných normách pre celé Spoločenstvo ako kľúčové problémy. Cecchiniho správa poskytla jasný rámec na odstránenie týchto prekážok a podporu voľného pohybu v rámci Európy.
Záver
Cecchiniho správa zostáva kľúčovým dokumentom v procese európskej integrácie. Jej odporúčania a zistenia pomohli formovať jednotný trh v Európskom spoločenstve a prispeli k jeho ekonomickej integrácii.
V Cockfieldovej bielej knihe z júna 1985 Európska komisia určila legislatívne opatrenia vhodné na vytvorenie jednotného trhu. V r. 1988 bola vydaná druhá správa komisie expertov, ktorej predsedal vyšší úradník Komisie Paolo Cecchini, pod názvom 1992: The European Challenge (1992: Európska výzva). Správa pomenovala prekážky, ktoré stáli v ceste voľnému pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu v rámci Spoločenstva. Zo správy sa často citoval údaj, že tieto prekážky stoja Spoločenstvo ročne 5 % HDP a ich odstránenie by vyvolalo neinflačný rast o 7 % a vytvorenie 5 miliónov nových pracovných miest. Správa vychádzala čiastočne z výskumu mienky medzi 11 000 obchodníkmi, ktorí za kľúčové problémy označili hraničné formality a neschopnosť dohody o výrobných normách pre celé Spoločenstvo.