Skleníkový efekt
je schopnosť atmosféry znižovať straty tepla a zvyšovať teplotu na zemskom povrchu, čo umožňuje udržanie života na Zemi. Vďaka tejto schopnosti sa stabilizuje určitá priemerná teplota vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry (dnes cca 15°C). Prirodzený skleníkový efekt spôsobuje zvýšenie teploty pri zemskom povrchu o 33°C, bez neho by tu bolo -18°C. Existuje teda krehká rovnováha medzi energiou, ktorá vstupuje do klimatického systému Zeme v podobe krátkovlnného slnečného žiarenia, a energiou, ktorá ho opúšťa vo forme dlhovlnného (tepelného) žiarenia. Atmosféra cez deň prepúšťa väčšinu prichádzajúceho krátkovlnného žiarenia Slnka, no cez deň i v noci pohlcuje dlhovlné žiarenie emitované Zemou, čím sa zohrieva a vysiela časť tohto žiarenia späť k Zemi. Absorpciu tepelného žiarenia zabezpečujú ra¬diačne aktívne (skleníkové) plyny, oblačnosť a niektoré aerosóly. Dominantným skleníkovým plynom je vodná para, na ktorú pripadá v atmosfére až 65%, a CO2, ktorý sa podieľa na skleníkovom efekte asi 25%.
Skleníkový efekt a ekonomika životného prostredia
Skleníkový efekt je dôležitým pojmom v oblasti ekonomiky životného prostredia. Jeho správne pochopenie a riadenie je kľúčové pre ochranu životného prostredia a zvládanie klimatických zmien. Skleníkový efekt zvyšuje priemernú teplotu na Zemi a ovplyvňuje ekosystémy, poľnohospodárstvo a mnohé ďalšie ekonomické aktivity.
Príčiny a následky skleníkového efektu
Skleníkový efekt je spôsobený emisiami skleníkových plynov, ako je CO2, metán a dinitrogenoxid. Tieto plyny zadržiavajú teplo v atmosfére a zvyšujú teplotu na Zemi. Dôsledky skleníkového efektu zahŕňajú stúpajúcu hladinu morí, extrémne počasie a zmeny v rozložení rastlín a zvierat.
Riadenie a opatrenia
Ekonomika životného prostredia sa zaoberá spôsobmi, ako znížiť emisie skleníkových plynov a obmedziť skleníkový efekt. To zahŕňa investície do obnoviteľných zdrojov energie, zlepšenie energetickej efektívnosti a medzinárodnú spoluprácu na riešení klimatických zmien.
Záver
Skleníkový efekt je kľúčovým pojmom v ekonomike životného prostredia a má výrazný vplyv na globálne ekonomické a environmentálne aspekty. Jeho riadenie a opatrenia na zníženie emisií sú nevyhnutné pre udržanie udržateľnosti životného prostredia a ochranu planéty Zem.
je schopnosť atmosféry znižovať straty tepla a zvyšovať teplotu na zemskom povrchu, čo umožňuje udržanie života na Zemi. Vďaka tejto schopnosti sa stabilizuje určitá priemerná teplota vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry (dnes cca 15°C). Prirodzený skleníkový efekt spôsobuje zvýšenie teploty pri zemskom povrchu o 33°C, bez neho by tu bolo -18°C. Existuje teda krehká rovnováha medzi energiou, ktorá vstupuje do klimatického systému Zeme v podobe krátkovlnného slnečného žiarenia, a energiou, ktorá ho opúšťa vo forme dlhovlnného (tepelného) žiarenia. Atmosféra cez deň prepúšťa väčšinu prichádzajúceho krátkovlnného žiarenia Slnka, no cez deň i v noci pohlcuje dlhovlnné žiarenie emitované Zemou, čím sa zohrieva a vysiela časť tohto žiarenia späť k Zemi. Absorpciu tepelného žiarenia zabezpečujú ra¬diačne aktívne (skleníkové) plyny, oblačnosť a niektoré aerosóly. Dominantným skleníkovým plynom je vodná para, na ktorú pripadá v atmosfére až 65%, a CO2, ktorý sa podieľa na skleníkovom efekte asi 25%.