Asociačné dohody: Kľúčový nástroj európskej integrácie
Vo svete rýchlej globalizácie a regionalizácie sa asociačné dohody stali jedným z kľúčových nástrojov, ktoré formujú vzťahy medzi Európskou úniou a jej partnermi. V srdci európskej integrácie majú asociačné dohody špecifický význam a účel.
Historický kontext: Rímske zmluvy
Začiatky asociačných dohôd siahajú až do obdobia Rímskych zmlúv, ktoré ustanovili tento typ dohôd vo svojom článku 238 EHS. Hoci bol ich popis pomerne vágny, poskytoval základ pre ďalší vývoj a adaptáciu týchto dohôd v priebehu času.
Typy asociačných dohôd
Asociačné dohody sa časom vyvinuli a dnes sa bežne delia na tri hlavné kategórie:
- Európske dohody: Týkajú sa predovšetkým štátov strednej a východnej Európy. Hoci obsahujú ustanovenia týkajúce sa možnosti plného členstva v EÚ, nezaručujú ho automaticky.
- Rozvojové asociačné dohody: Tieto dohody sú zamerané na krajiny Maghrebu a Mašriku, ako aj na iné regióny, napr. dohoda z Lomé.
- Dohoda o Európskom hospodárskom priestore: Je zameraná na štáty EZVO s cieľom podporiť ich plné členstvo v EÚ.
Asociácia s ES vs. EÚ
Je dôležité rozlíšiť medzi asociáciou s Európskym spoločenstvom (ES) a Európskou úniou (EÚ). Zatiaľ čo ES sa zameriava predovšetkým na hospodárske a trhové otázky, EÚ zahŕňa širšiu škálu politík, vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Asociované krajiny v rámci ES sa preto nezapájajú do týchto širších politických oblastí.
Záver
Asociačné dohody sú neoddeliteľnou súčasťou európskej integrácie a zohrávajú kľúčovú úlohu v tvorbe a upevňovaní vzťahov medzi EÚ a jej partnermi. Hoci môžu byť komplexné a rôznorodé v závislosti od konkrétneho partnera a cieľov, ich význam pre Európu a jej susedov je nespochybniteľný.
Asociačné dohody (tiež: dohody o pridružení) ustanovili Rímske zmluvy v čl. 238 EHS. Popis asociačnej dohody v Rímskych zmluvách je veľmi nepresný a v súčasnosti sa takéto dohody bežne delia na tri druhy: – európske dohody, týkajúce sa štátov strednej a východnej Európy, obsahujú jasné ustanovenia o možnom plnom členstve v EÚ, ale nezaručujú ho; – rozvojové asociačné dohody, ako napr. dohody s krajinami Maghrebu a Mašriku, dohoda z Lomé a pod. ; – dohoda o Európskom hospodárskom priestore so štátmi patriacimi do EZVO. Podobne ako európske dohody, aj táto má podporiť plné členstvo tých štátov, ktoré sa chcú pripojiť k Únii. Treba dodať, že v tomto prípade ide o asociáciu s ES a nie s EÚ. To napríklad znamená, že asociované krajiny sa nezapájajú do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a do problematiky týkajúcej sa justície a vnútorných záležitostí.