Dezertifikácia: Kľúčový problém ekonomiky životného prostredia
Dezertifikácia predstavuje degradáciu pôdy vo vyprahnutých, polovyprahnutých a suchých oblastiach, ktoré trpia nízkou vlhkosťou. Tento jav je výsledkom kombinácie viacerých faktorov, vrátane zmien klímy a ľudskej činnosti. V súčasnosti sa dezertifikáciou nachádza zhruba 25 až 30 percent celkovej rozlohy zemskej súše a ohrozuje zhruba 1,2 až 2 miliardy ľudí v minimálne 100 krajinách sveta.
Dopady dezertifikácie na spoločnosť a ekonomiku
Dezertifikácia má priame aj nepriame dôsledky na spoločnosť a ekonomiku. Vedie k zvýšeniu chudoby, nútenej migrácii a rôznym konfliktom. Tento proces sa najčastejšie vyskytuje v dôsledku nadmerného obrábania pôdy, nadmerného spásania, používania nevhodných metód zavlažovania a odlesňovania.
Prepojenie dezertifikácie s klimatickými zmenami
Dezertifikácia nielenže je ovplyvňovaná zmenami klímy, ale tiež prispieva k ich zhoršovaniu. Dochádza k tomu prostredníctvom degradácie pôdy a s tým súvisiacim úbytkom vegetácie, čo vedie k zvýšeniu emisií skleníkových plynov a znižuje schopnosť pôdy viazať uhlík.
Stratégie na boj proti dezertifikácii
Na riešenie problému dezertifikácie je potrebný multidisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa udržateľné metódy obrábania pôdy, efektívne využívanie vodných zdrojov, obnovu vegetácie a lesných porastov, ako aj adaptáciu na zmeny klímy.
znamená degradáciu pôdy vo vyprahnutých, polovyprahnutých a suchých oblastiach s nižšou vlhkosťou, pričom je výsledkom viacerých faktorov vrátane zmien klímy a činnosti človeka. Dezertifikáciou je v súčasnosti postihnutých približne 25 – 30 percent rozlohy zemskej súše, pričom asi 1, 2 – 2 mld. ľudí v minimálne 100 krajinách sveta je v ohrození. Celosvetová miera dezertifikácie má stúpajúci trend, pričom vedie k chudobe, nútenej migrácii a konfliktom. K dezertifikácii dochádza hlavne nadmerným obrábaním, nadmerným spásaním, používaním nevhodných metód zavlažovania a odlesňovaním. Dezertifikácia takisto prispieva k zmene klímy, a to degradáciou pôdy a súvisiacim úbytkom vegetácie, čo spôsobuje nárast emisií a nižšiu mieru viazania uhlíka.