Európsky parlament v kontexte ekonomickej integrácie EÚ
Európsky parlament (EP) predstavuje jedinú priamo volenú inštitúciu Európskej únie (EÚ). Jeho konzultačná funkcia v legislatívnom procese a kontrolná úloha, najmä voči Európskej komisii, ho činia kľúčovým hráčom v európskom politickom systéme.
Schvaľuje rozpočet EÚ, ustanovuje a rozpúšťa Európsku komisiu, menuje ombudsmana a schvaľuje zmluvy s tretími krajinami. EP, pozostávajúci zo 732 poslancov z 25 členských krajín EÚ, je volený na päťročné obdobie a reprezentuje 453 miliónov obyvateľov Únie. Tým sa stáva najväčším mnohonárodným demokratickým parlamentom na svete.
Národná príslušnosť poslancov nie je rozhodujúca; dôležitejšie je ich zaradenie do politických skupín. Najvýznamnejšími sú Európska ľudová strana a Strana európskych socialistov. V EÚ neexistuje klasická vláda, takže v EP nie je koalícia a opozícia.
Úloha a právomoci EP sa s prehlbujúcou sa integráciou rozširujú. Rozhodnutia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, avšak niektoré opatrenia definované v Maastrichtskej zmluve vyžadujú vyšší počet hlasov. Plenárne zasadnutia EP sa konajú v Štrasburgu, zatiaľ čo zasadnutia výborov sú v Bruseli, a generálny sekretariát sídli v Luxemburgu.
Ústavná zmluva posilnila právomoci EP zavedením bežnej legislatívnej procedúry, ktorá približne zodpovedá procedúre spolurozhodovania. To znamená, že EP má rovnaký vplyv na prijímanie právnych noriem ako Rada (s výnimkou niektorých citlivých otázok).
Ústavná zmluva taktiež stanovuje maximálny počet poslancov na 750, s rozdelením od 6 do 96 poslancov na jednu krajinu. Do roku 2009 má Slovensko 14 poslancov v EP.
Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ. Má konzultačnú funkciu v legislatívnom procese a kontrolnú funkciu najmä vzhľadom na Európsku komisiu. Schvaľuje rozpočet EÚ, ustanovuje a rozpúšťa Európsku komisiu, menuje ombudsmana, schvaľuje zmluvy s tretími stranami. Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ. Má významnú funkciu v legislatívnom procese a kontrolnú funkciu najmä vzhľadom na Európsku komisiu. Schvaľuje rozpočet Únie, ustanovuje a rozpúšťa Európsku komisiu, menuje ombudsmana, schvaľuje zmluvy s tretími krajinami a vstup nových členských štátov. EP pozostáva zo 732 poslancov z 25 členských krajín EÚ volených na päťročné obdobie. Reprezentuje 453 mil. obyvateľov Únie a je najväčším mnohonárodným demokratickým parlamentom na svete. Dôležitejšie ako národná príslušnosť pri prijímaní rozhodnutí je rozdelenie do politických skupín, z ktorých najsilnejšími sú Európska ľudová strana a Strana európskych socialistov. V EÚ však neexistuje vláda v klasickom zmysle, takže v EP neexistuje koalícia a opozícia. Úloha a právomoci EP s prehlbovaním integrácie rastú. Rozhodnutia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, avšak niektoré opatrenia definované v Maastrichtskej zmluve majú určený vyšší počet hlasov. Plenárne zasadnutia EP sa konajú v Štrasburgu, zasadnutia výborov v Bruseli, generálny sekretariát sídli v Luxemburgu. Ústavná zmluva posilnila právomoci EP zavedením bežnej legislatívnej procedúry, ktorá približne zodpovedá procedúre spolurozhodovania. To znamená, že EP bude mať rovnaký vplyv na prijímanie právnych noriem ako Rada (až na niektoré citlivé otázky). Ústavná zmluva stanovuje maximálny počet poslancov na 750, pričom na jednu krajinu pripadá od 6 do 96 poslancov. Slovensko má do roku 2009 14 poslancov.