Klaster v rámci Európskej únie
Klaster je najčastejšie definovaný ako geografické koncentrácie vzájomne prepojených spoločností, špecializovaných dodávateľov, poskytovateľov služieb, firiem v príbuzných priemyselných odvetviach a prepojených inštitúcií (ako sú univerzity alebo obchodné zväzy), ktoré si na konkrétnom území navzájom konkurujú, ale zároveň tiež spolupracujú. To, čo spája klaster spolu, sú dodávateľsko-odberateľské vzťahy, spoločné technológie, spoloční nákupcovia alebo distribučné kanály, alebo spoločný trh práce. Klastre sa od seba podstatne líšia z hľadiska geografického umiestnenia, vyrábaných produktov, resp. poskytovaných služieb, vykonávaných funkcií a medzifiremných väzieb. Z uvedeného je zrejmé, že akcent je jednoznačne položený na existencii vzťahov medzi participujúcimi aktérmi.
Vznik a štruktúra klastrov
Klastre vznikajú v dôsledku koncentrácie podnikov a iných organizácií v určitom geografickom regióne. Tieto organizácie sú vzájomne prepojené prostredníctvom rôznych spoločných prvkov, vrátane dodávateľských a odberateľských vzťahov, výmeny know-how, spolupráce na výskume a vývoji a zdieľaní pracovnej sily. Štruktúra klastrov môže byť veľmi rôznorodá a závisí od konkrétneho odvetvia a regiónu.
Výhody klasterov
Klastre majú viaceré výhody pre podniky a regióny v Európskej únii. Patrí sem zvýšená konkurencieschopnosť, inovácie, zdieľanie know-how a prístup k spoločným zdrojom. Klastre tiež môžu zlepšiť prístup k trhom a umožniť efektívnejšie využívanie zdrojov. Pre regióny znamenajú klastre často vytváranie pracovných miest a zvyšovanie hospodárskej prosperity.
Rozvoj klastrov v Európskej únii
Európska únia podporuje rozvoj klastrov ako súčasť svojej stratégie pre hospodársku konkurencieschopnosť. Rôzne programy a iniciatívy sú určené na podporu vytvárania a rozvoja klastrov v rôznych odvetviach a regiónoch. Cieľom je posilniť hospodársku silu Európskej únie a zvýšiť inovácie a konkurencieschopnosť jej podnikov.
je najčastejšie definovaný ako geografické koncentrácie vzájomne prepojených spoločností, špecializovaných dodávateľov, poskytovateľov služieb, firiem v príbuzných priemyselných odvetviach a prepojených inštitúcií (ako sú univerzity alebo obchodné zväzy), ktoré si na konkrétnom území navzájom konkurujú, ale zároveň tiež spolupracujú. To čo spája klaster spolu sú dodávateľsko-odberateľské vzťahy, alebo spoločné technológie, spoloční nákupcovia alebo distribučné kanály, alebo spoločný trh práce. Klastre sa od seba podstatne líšia z hľadiska geografického umiestnenia, vyrábaných produktov, resp. poskytovaných služieb, vykonávaných funkcií a medzifiremných väzieb. Z uvedeného je zrejmé, že akcent je jednoznačne položený na existencii vzťahov medzi participujúcimi aktérmi.