Kohézny fond
Kohézny fond (Cohesion Fund) je dôležitým finančným nástrojom Európskej únie, zameraným na podporu projektov v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry. Tento fond bol vytvorený na základe Maastrichtskej zmluvy s cieľom pomáhať členským štátom, ktorých HDP na jedného obyvateľa nedosahuje úroveň 90% priemeru EÚ, pri príprave na vstup do hospodárskej a menovej únie.
Rozdiel oproti štrukturálnym fondom
Oproti štrukturálnym fondom EÚ je Kohézny fond určený členským krajinám, a nie regiónom. Tým sa odlišuje v zameraní a v prístupe k financovaniu rozvojových projektov, pričom kládol dôraz na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci Spoločenstva.
Projekty v Slovenskej republike
Na Slovensku boli prostredníctvom Kohézneho fondu financované rôzne projekty, zameriavajúce sa na výstavbu a modernizáciu ciest, letísk a železníc. V oblasti životného prostredia sa fond zameral na projekty zásobovania pitnou vodou, čističkami odpadových vôd a spracovaním tuhého odpadu.
Podmienky na čerpanie prostriedkov
Kritériá na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu sú striktne definované. Oprávnené na financovanie z tohto fondu sú členské štáty EÚ, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Fond sa zameriava na podporu projektov, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju.
Účel a ciele fondu
Účelom Kohézneho fondu je podpora projektov, ktoré sú zamerané na posilnenie ekonomickej integrácie a znižovanie regionálnych rozdielov v EÚ. Cieľom je podpora projektov, ktoré prispievajú k zlepšeniu kvality života, ochrany životného prostredia a zlepšenia dopravnej infraštruktúry v menej rozvinutých členských štátoch.
Záver
Kohézny fond je kľúčovým nástrojom politiky európskej integrácie, zameraný na podporu ekonomickej a sociálnej súdržnosti. Jeho význam spočíva v poskytovaní finančných prostriedkov na projekty, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju a znižovaniu rozdielov medzi členskými štátmi EÚ.
Z fondu sú financované projekty v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry. Odlišuje sa od štrukturálnych fondov tým, že je určený členským krajinám a nie regiónom. V SR sa projekty podporené týmto fondom týkajú ciest, letísk a železníc; projekty v oblasti životného prostredia sa zameriavajú na zásobovanie pitnou vodou, čističkami odpadových vôd a tuhý odpad.
Orgán, ktorý vznikol na základe Maastrichtskej zmluvy, aby uľahčoval prípravu na vstup do hospodárskej a menovej únie štátom, ktorých HDP na jedného obyvateľa nedosahuje úroveň 90% priemeru EÚ.
(Cohesion Fund) – finančný nástroj kohéznej politiky EÚ na účely posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti Spoločenstva v záujme podpory trvalo udržateľného rozvoja (čl. 1 nariadenia o KF). Oprávnené na financovanie z KF sú tie členské štáty, ktorých HND na obyvateľa v PPS vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie rokov 2001 – 2003 je nižší ako 90 % priemeru ÉU-25 (čl. 5 všeobecného nariadenia).
vznikol na základe Maastrichtskej zmluvy, aby uľahčoval prípravu na vstup do hospodárskej a menovej únie štátom, ktorých HDP na jedného obyvateľa nedosahuje úroveň 90% priemeru EÚ. Využíva sa na podporu projektov v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry. Pomoc v rámci kohézneho fondu sa zastaví, ak v štátoch poberajúcich podporu existuje nadpriemerný verejný deficit a táto situácia sa neodstráni v rámci stanovenej lehoty.
(ďalej aj KF) – finančný nástroj ES určený pre členské krajiny, ktorých hodnota HDP na obyvateľa meraná paritou kúpnej sily a vypočítaná na základe údajov ES v priemere za roky 2001 – 2003 je menšia ako 90 % priemeru EÚ 25 na podporu projektov dopravnej infraštruktúry a životného prostredia;
Finančný nástroj EÚ, ktorý podporuje projekty dopravnej infraštruktúry a životného prostredia.
(Cohesion Fund) – finančný nástroj ES určený pre členské krajiny, ktorých hodnota HDP na obyvateľa meraná paritou kúpnej sily a vypočítaná na základe údajov ES v priemere za roky 2001 – 2003 je menšia ako 90 % priemeru EÚ 25. Podporuje projekty dopravnej infraštruktúry a životného prostredia.
– vznikol na základe Maastrichtskej zmluvy, aby uľahčoval prípravu vstupu do hospodárskej a menovej únie štátom, ktorých HDP na jedného obyvateľa nedosahuje úroveň 90% priemeru EÚ. Využíva sa na podporu projektov v oblasti životného prostredia a dopravnej