Rádiolokácia v logistike
Rádiolokácia je technika zisťovania objektov v priestore, ktorá má široké využitie vo vzduchu, na zemi, na vode a v kozmickom priestore. Jej hlavnou funkciou je určovanie okamžitej polohy objektov, vrátane vzdialenosti, azimutu a polohového uhla, ako aj parametrov ich pohybu a identifikácia ich príslušnosti. Táto technika je založená na odraze vysielaného elektromagnetického poľa. Rádiolokácia má mnohé aplikácie, vrátane zisťovania pohyblivých a nepohyblivých vzdušných a pozemných cieľov, navigácie lietadiel na vzdušné ciele a podpory leteckej a námornej navigácie.
Princíp fungovania rádiolokácie
Rádiolokácia funguje na základe vysielania elektromagnetických signálového signálu k cieľu a následného merania odrazeného signálu. Na základe času, ktorý trvá, kým sa signál vráti k vysielaču, a rýchlosti svetla je možné vypočítať vzdialenosť k cieľu. Ďalšie informácie o polohe a pohybe cieľa sa získavajú meraním azimutu a polohového uhla. Tieto údaje sa potom používajú na identifikáciu a sledovanie objektu v priestore.
Využitie rádiolokácie v logistike
V logistike má rádiolokácia kľúčový význam. Používa sa na sledovanie a riadenie pohybu tovaru a dopravných prostriedkov. V námornej doprave napomáha navigácii a identifikácii iných plavidiel na mori, čím prispieva k bezpečnosti a efektívnosti prepravy tovaru. V leteckej doprave je nevyhnutná pre navigáciu lietadiel a zabezpečenie bezpečného pristátia. Okrem toho sa rádiolokácia využíva aj v pozemnej logistike pre sledovanie a riadenie pohybu nákladných vozidiel.
Rádiolokácia pomáha zlepšiť efektívnosť a bezpečnosť logistických operácií, čo má priamy vplyv na hospodársku efektívnosť. Výhody tejto techniky sa prejavujú v rýchlejšom a presnejšom plánovaní a riadení pohybu tovaru, čo vedie k úsporám nákladov a zvýšeniu efektívnosti dodávateľského reťazca.
Technika zisťovania objektov priestore (vo vzduchu, na zemi, na vode a v kozmickom priestore) a určovanie ich okamihovej polohy (vzdialenosti, azimutu a polohového uhla) a parametrov ich pohybu alebo identifikovania ich príslušnosti, založená na odraze vysielaného elektromagnetického poľa; používa sa napr. na zisťovanie pohyblivých a nepohyblivých vzdušných i pozemných cieľov, na navádzanie lietadiel na vzdušné ciele, na leteckú i námornú navigáciu a pod.