Význam Schumanovho Plánu v Európskej Integrácii
Schumanov plán je historickým míľnikom v procese európskej integrácie. Tento článok sa zameria na význam a vývoj Schumanovho plánu, ktorý bol predstavený francúzskym ministrom zahraničných vecí Robertom Schumanom 9. mája 1950.
Vznik Schumanovho Plánu
Robert Schuman, francúzsky diplomat a politik, predložil Schumanov plán vo vládnom vyhlásení 9. mája 1950. Tento návrh vznikol v reakcii na potrebu obnovy Európy po druhej svetovej vojne a predchádzajúcom období ničenia. Jeho cieľom bolo ustanoviť mier a hospodársku spoluprácu medzi európskymi krajinami prostredníctvom integrácie ich uhlia a ocele.
Podstata Schumanovho Plánu
Podstatou Schumanovho plánu bolo vytvoriť spoločnú nadnárodnú správu pre ťažbu uhlia a výrobu ocele, ktorá by zahrňovala krajiny, ktoré sa k nej pridružia. Tento nápad mal viacero cieľov:
- Mier a Bezpečnosť: Integrácia uhlia a ocele mala znížiť pravdepodobnosť vojnových konfliktov medzi Európskymi krajinami tým, že by im poskytla spoločný hospodársky záujem.
- Hospodárska Obnova: Schumanov plán mal pomôcť obnoviť hospodárstva po vojne a zvýšiť efektívnosť ťažby a výroby uhlia a ocele v Európe.
- Európska Integrácia: Plán bol základom pre budúcu európsku integráciu. Viedol k vytvoreniu Európskeho spoločenstva pre uhoľné a oceliarske spoločnosti (ECSC) v roku 1951.
Výsledky a Vplyv
Schumanov plán bol úspešným krokom smerom k európskej integrácii. Vytvoril základ pre budúcu spoluprácu v oblasti hospodárstva a bezpečnosti. ECSC bola prvým európskym spoločenstvom a predstavovala prelomový krok v procese integrácie. Vplyv Schumanovho plánu sa prejavil v rýchlom rozvoji ďalších európskych inštitúcií a dohôd.
Záver
Schumanov plán je symbolom odhodlania európskych krajín pracovať spoločne na dosiahnutí mieru, stability a hospodárskeho rozvoja. Jeho odkaz pretrváva v dnešnej Európskej únii a pripomína dôležitosť spolupráce a integrácie medzi krajinami s cieľom dosiahnuť spoločné ciele.
– nazvaný podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana, ktorý 9. 5. 1950 predložil vo vládnom vyhlásení. Nemecké a francúzske spracovanie uhlia a ocele malo podľa jeho predstáv podliehať spoločnej nadnárodnej správe. Návrh bol základom E